Ja a Vy

I. výročný oheň OZ Priatelia lesa

OZ Priatelia lesa je občianskym združením založením v roku 2003, ktoré združuje 6 dnes už legendárnych  trampských osád v Modre a okolí a síce: T. O. Čierny Medveď, T. O. Geronimo (Pardále), T. O. Biela Hviezda, T. O. Pavučina,  T. O. Manitoba a T. O. Brezička. Týchto 6 osád združuje cez 40 aktívnych vyznávačov života v nedotknutej prírode, ktorí okrem tradičných potlachov, výročných ohňov, pochodov a čistenia studničiek, aktívne vypomáhajú tiež LESOM MODRA, s. r. o. so zalesňovaním, zhotovovaním oplotenia proti zveri, likvidáciou nefunkčných oplotení, uhadzovaním haluziny, a to v celkovom rozsahu 400 hodín ročne.

Kamaráti sa pri neokrúhlom 13.-tom výročí založenia združenia rozhodli, že zorganizujú svoj prvý výročný oheň, ktorý sa tento rok konal v dňoch 21-22. mája 2016 na osade Čierny Medveď. O skvelý divinový gulášik sa postaral kamarát Červík – šerif osady Manitoba, s výrobou faklí pomohol kamarát Lukke, zásobovanie proviantom v podaní pivečka Perštejn a kofoly zaistili kamaráti Kinťo, Arťo a Čičo. V piatok v podvečerných hodinách sme dorazili na flek a chystali drevo na pagodu. Rysovalo sa krásne počasie, čo sa potvrdilo v sobotu ráno, kedy sa už neodbytne hlásilo leto v podobe slnkom prežiarenej bledomodrej oblohy s príjemnými 24 stupňami, čo bolo neklamným znakom, že leto je už predo dverami. Kamarát Červík začal s prípravou skvelého divinového gulášiku, pri ktorom mu asistoval kamarát Čičo. My ostatní sme upratovali okolie búdy a čistili osadný flek. Postupne dochádzali aj ostatní kamaráti a vlajkový stožiar sa začínal zapĺňať osadnými vlajkami jednotlivých členov združenia. Najväčšiu radosť s nádherného letného dňa mali deti osadníkov, ktoré behali po okolitých kopcoch a uplatnili tak tradičnú hlášku s legendárnej českej komédie S tebou mě baví svět – „Hrajeme si na schovku a táta říkal, že koho neuvidí celej den, ten dostane medaili.“ Deťúrence teda behali po kopcoch a my ostatní sme čakali na dodávku bomby s CO2, aby sa pivečko a kofolka, obe chladené v potoku dali dôstojne čapovať. Toto sa udialo krátko po dvanástej, kedy prišiel s pipami kamarát Kinťo. To už ale Červík zvolával všetkých, že skvelý gulášik je už dovarený. A musíme povedať, že bol vynikajúci, daniel so srncom, jemne pikantný so zemiačkami, dával tušiť že ho Červo nevaril po prvý krát. Nie nebol to orientálny guláš, ten psík sa nevolal sultán J. Po dobrom obede sme sa partia  v zložení: Janči, Demižón Polo a Peťo vydali na krátky výšľap na osadu Biela hviezda, aby sme skontrolovali či je na tejto búdke všetko ok. Cestou späť sme míňali Čermáčku, ktorá bola okrem rozkvitnutých kvetov obsypaná aj turistami, ktorí tu trávili prvý skutočne letný večer. Ale to už sa blížila 18. hodina, kedy zaznela legendárna veta: „Voláme oheň“ a šerifka osady Čierny Medveď Anička zapálila výročný oheň, na ktorý sa už tešili všetky deti a my dospelí samozrejme tiež. Predseda združenia kamarát Arťo privítal všetkých kamarátov, vyhlásil minútu ticha a po dôstojnej spomienke na kamarátov, ktorí odišli na svoj večný vander sa rozbehla voľná zábava, hra na gitarke, kde sa vyznamenali kamaráti: Červík, Boleň a kamarát Ilém, ktorý dorazil až okolo ôsmej hodiny priamo z hlavného mesta, aby takto svojou účasťou podporil náš prvý výročný oheň. Trampská pieseň sa ešte dlho do noci niesla údolím, ktorý bol ožiarený pagodovým ohníkom, z ktorého lietali iskry a nad tým všetkým sa črtala nočná obloha posiata žiariacimi hviezdami. Poslední mohykáni vydržali tak do pol jednej ráno a už teraz môžeme skonštatovať, že bolo vynikajúco a kto tu nebol môže banovať, o rok znova vzplanie výročný oheň, teraz u kamaráta Červíka na Manitobe, kde sa už všetci tešíme, najmä na jeho vynikajúci divinový gulášik.

Pridaj komentár